Zdanlivo to vyzeralo ako skvelý plán. Jan Souček, tréner deblkajakářů Jakuba Špicar a Jakuba Zavrela, vypočítal: Keď prídu jeho zverenci v rozjazde prvej alebo druhí, budú mať v semifinále výhodnejšie súpera.
Celé štvrtkové dopoludnie si kvôli tomu kreslil na papier varianty postupových kľúčov a dumal, ako zabezpečiť "svojim" pretekárom čo najlepšiu pozíciu.
Prečo taká veda? "Celé preteky sa riadi postupovým kľúčom, podľa ktorého sa určuje, aká loď zamieri do ktorého semifinále. Háčik je v tom, že kľúče sú dva, aby si to nikto nemohol spočítať. Oficiálne sa losujú, ale máme informácie, že to tak niekedy nie je. Napríklad tu, "prezradil Souček.
Nakoniec vypozoroval, že v Miláne sa obaja kľúča pravidelne striedali. Spočítal, ktorá varianta by pre jeho zverencov mohla byť výhodnejšie. A využil výhody, že Špicar a Zavrel išli v poslednej dopoludňajšie jazde.
Pred jej štartom obaja čakali pri brehu na informácie. Vypočítaná taktika pre nich nakoniec príliš nemenila - potrebovali skončiť prvej alebo druhí. "Ak chcú byť na olympiáde, nemôžu byť v rozjazde štvrtí," vedel Souček. Aj tak si prial, aby ich podarená rozjazda poslala do lepšieho semifinále.
"Ide aj o šťastí.V semifinále môžu dostať dva medailistu, "veštil Souček.
Zloženie semifinále nakoniec vyšlo podľa jeho priania, ale ani táto" výhoda "nepomohla. Český deblkajak skončil v boji o finále tretej a nedokázal postúpiť ani časom.
Lode otierať jedine po smere
V túžbe po čo najlepšom umiestnení kanoisti využívajú aj iné "fígle". Snaží sa mať čo najviac naleštenú loď. "Je to skôr psychická záležitosť. Ale teoreticky by to pomoct malo, "líči Souček. "Loď s lepším povrchom by mala mať trenie o vodu menšie. Divy to neurobí, ale ciele bývajú tesné. "
Tradičným rituálom je otieranie lodí, ktoré sa deje vždy po ich smere. "Proti sa nesmie.Ale je to skôr otázka poverčivosti, "vykladá Souček, ktorý sám získal bronz na štvorkajaku na svetovom šampionáte 2010.
Zvláštne rituál skôr dodržiavali členovia slovenských štvorkajaku. V depe nasadali do lode tak, aby mali špičku lode smerom do cieľa. A do štartu tak vždy museli kúsok zacúvať. "Všetci sa čudovali, čo blbne," spomína Souček.
Na majstrovstvách sveta sú športovci ochotní obetovať úspechu všeličo. Nie vždy to ale skutočne na medailu stačí…
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára